O jednej ulici, kapitánovi a ...

Autor: Matej Nagy | 12.3.2018 o 22:08 | (upravené 13.3.2018 o 12:11) Karma článku: 10,60 | Prečítané:  10210x

O jednej ulici, kapitánovi a o hesle "pomáhať a chrániť" v praxi Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave. A tiež o tom, čo vám povedia na linke 158, keď chcete, aby prišli dopraváci merať rýchlosť na miestnu komunikáciu.

Plachého ulica v bratislavskej Dúbravke je skoro bežná ulica ako tie ostatné v Bratislave. Napriek tomu o nej stojí, čo to napísať. Vedie z Dúbravky do lesa. Kedysi len po prvú vodáreň, neskôr po druhú, vyššie položenú vodáreň a potom až na bývalú raketovú základňu. Kým v lese boli len vojaci a bývalý pionierský tábor, prešlo po ulici tak jedno-dve autá za hodinu. Keď sa z pionierskeho tábora stal hotel, keď už malo viac majiteľov záhrad autá, frekvencia dopravy narástla. Ale stále nič výnimočné. Bod zlomu však nastal s rastúcim dopytom po lukratívnych pozemkoch v lese. Z pár áut za hodinu, je dnes asi 30 až 50 za hodinu a plus nákladná doprava.

Ešte stále by na tom nič zvláštne nebolo. Veď aj na iných uliciach je taká frekvencia dopravy a samozrejme na mnohých uliciach aj vyššia. Lenže naša ulica má svoje špecifiká. Prvou zvláštnosťou je chodník. Ak sa tak o ňom dá vôbec hovoriť. Je len na jednej strane cesty, miestami široký 70 cm, miestami predelený elektroskrinkou. Kde tu cezeň parkuje niekto pred bránkou. To však ešte stále nič nie je. Pointa je v tom, že je tu jeden z mála chodníkov, ktorý je tvorený schodíkmi. Všetci, čo používajú na prepravu kolečká – napr. mamičky s kočíkmi, tak idú po ceste. A cez zimu sa to ešte zhoršuje, lebo nie každý si odhrabe sneh pred domom a tam, kde nie sú domy, tam je chodník len ako klzisko.

Apropo, cesta! Cesta ledva spĺňa limit pre obojsmernú prevádzku. Jej šírka je 6 metrov. Miestami menej a to ešte na nej občas niekto parkuje. Druhý limitujúci faktor je sklon. Ten dosahuje miestami 12%. A teraz skúste zavrieť na chvíľu oči a predstavujte si: poobedňajšie hodiny, pekné počasie. Von si vyšli psíčkari, mamičky a tatkovia s kočíkmi a deťmi, cyklisti. Ďalší turisti frčia do kopca s autom a tu zrazu dole kopcom ide tatrovka plne naložená hlinou. Oproti ide cyklista, za ním auto, ďalšie stojí na kraji cesty. Tatrovka flekuje, temer zobral so sebou stojace auto a pri ňom obchádzajúcich peších. Tento raz sa nič nestalo, ale dokedy to tak bude?

Obyvatelia sa boja púšťať deti samé a ani sa im nečudujem. 1.apríla 2017 sa tu stala vážna dopravná nehoda. Chalani idúci z lesa, to s rýchlosťou prehnali a po náraze do plota tesne minuli hlavný uzáver plynu pre tri domy a, šup, boli na streche. Šťastie, že tam nikto nešiel na bicykli oproti alebo že nešiel oproti náklaďák...

Po tejto nehode sme spísali list na dopravný inšpektorát. Podpísalo ho asi 20 obyvateľov ulice. Žiadali sme o obmedzenie nákladnej dopravy a o umiestnenie retardérov. Krajský dopravný inšpektorát (KDI) v Bratislave na list odpovedal, že to nie je v ich kompetencii (hm, tak to je zaujímavé!!!), že to má majiteľ komunikácie rozhodnúť. Magistrát tiež vzorovo odpovedal: to má na starosti správca komunikácie. Áno, aj mestská časť Dúbravka sa vyjadrila: súhlasíme s osadením značky, ale to musí rozhodnúť komisia na Magistráte a odobriť KDI v Bratislave. Kruh sa uzavrel a ostalo ticho.

Tu vstupuje na javisko kapitán (vraj už povýšený na majora, pozor na to!!!). Kpt. Ing. Martin Hranec, odborník pri dopravnom inšpektoráte na umiestňovanie dopravného značenia. Značku obmedzujúcu vjazd nákladnej dopravy v mimo pracovných hodín v pracovné dni a cez víkendy non-stop zamietol. Navrhol len zákaz vjazdu okrem dopravnej obsluhy. Tou obsluhou by boli zase všetky vozidlá, ktoré tam aj teraz jazdia, žiadna zmena. Chcel som vedieť, prečo odmietol náš návrh. Žiadal som o písomné zdôvodnenie. Dostal som len vyrozumenie, že dopravu už raz riešili. Obmedzili rýchlosť a ich návrh "zákaz vjazdu nákladnej dopravy okrem dopravnej obsluhy" neprijala mestská časť. Nič nové som sa nedozvedel.

Cez telefón mi však Kpt. Hranec podal nepriestrelné zdôvodnenie. Začal s tým, že už na našej ulici dopravu limitovali a to osadením značky zóny s maximálnou rýchlosťou 30 km/h. A že predsa na našej ulici je chodník a tým je to celé uzavreté. Vravím: „A kedy ste u nás merali rýchlosť? Ja som si nič nevšimol...“. On mi na to, že to neriešia, lebo to nie je pre nich zaujímavé (presne ako mi na 158 povedali operátori, tí dokonca tvrdili, že keď nejde o majetok alebo o život, tak nech ich neobťažujem – tak som im povedal, že nech prídu, keď budú nejaké dieťa odnášať v igelitovom vreci). Opätovne mi hovoril o tom, že navrhli značku zákaz vjazdu nad 3,5 t okrem dopravnej obsluhy. Hovorím mu, že to vôbec nič nevyrieši a tým som mal za to, že mi nič neodôvodnil. Vtedy sa v ňom prejavil odborník na ústavu a ústavné právo. On tvrdí, že časovým obmedzením vjazdu by sme obmedzili práva vlastníkov pozemkov (nemohli by napríklad betónovať o 20:00 večer alebo o 5:00 vyvážať žumpu) a tým by sme porušili ich ústavou potvrdené práva. Pán inžinier bude asi budúci ústavný právnik. Bude skvelý! Naše deti na ulici nemajú práva, právo na bezpečie alebo na pokoj a oddych po škole alebo na čisté životné prostredie.

Ešte pár slov k operátorom na linke 158. Kvôli doprave na našej ulici som im volal niekoľkokrát. Vždy sa odohral ten istý scenár. Najskôr mi na môj dopyt po meraní rýchlosti odpovedali, že linku 158 nemám zaťažovať touto požiadavkou, lebo nejde ani o život a ani o majetok, lebo linka 158 je tiesňová linka (žiaľ, ani Kpt. Ing. Hranec mi nepodal výklad práva a ústavy, kedy ide o život, či majetok). Trochu začali počúvať až na narážku o dieťati v čiernom igelite. Citujem: "...tak tomu už začínam rozumieť." Ich odpoveď je však jasná: merať neprídu, lebo to je pre nich nezaujímavé a moju sťažnosť posunú KDI v Bratislave (rozumej: "nebudeme riešiť"). 

Neviem, čo mám k tomu viac napísať. Mrzí ma prístup policajtov tohto typu, pretože výrazne kazia imidž chalanom, ktorí robia dobrú prácu. Napríklad aj tím, ktorí u nás dokumentovali spomínanú nehodu. Neviem, čo si mám o ktp. Hrancovi myslieť. Žiaľ, mi v hlave napadá len jedno a to tu nechcem napísať, aby som nečelil trestnému oznámeniu za ohováranie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Namiesto starého hotela kúpil Trenčín. A prišiel futbalový zázrak

Futbalisti Trenčína zahanbili oveľa bohatší klub.

DOMOV

Grendel: Ministerka Saková si s Gašparom strelila vlastný gól

Policajný exprezident je poradcom na ministerstve vnútra.

TRENČÍN

Skoro nadránom zasiahlo Považie zemetrasenie

Ľuďom sa pred pol štvrtou triasli postele, aj okná. Škody hlásené zatiaľ nie sú.


Už ste čítali?